Austrálčania neznesú pohľad na sexi ženu

Aký je rozdiel medzi reklamou na spodnú bielizeň a pornografiou? Podľa austrálskych "odborníkov" v necudnom pohľade do kamery, hladení vlasov a v náznakovom krútení sa. Médiami v posledných dňoch prebehla správa o reklame na spodnú bielizeň, ktorá našich protinožcov pobúrila natoľko, že jej vysielanie zakázali. Reklamný spot si okamžite vyslúžil záujem širokej verejnosti a zodvihol vlnu nesúhlasu s rozhodnutím úradov. Krásna modelka všetkým puritánom trefne odkázala: „Nesnažte sa na mňa preniesť vaše neistoty, či už psychické alebo sexuálne.“ Triezvo rozmýšľajúcej verejnosti sa v súvislosti s incidentom naskytá hneď niekoľko otázok, ktoré sa stali stredobodom živej diskusie na internetoch fórach.

Kto rozhoduje, čo je erotické?

Podľa Austrálčanov, ktorí sa rozhodli obrátiť so sťažnosťou na miestny úrad pre reklamu, hraničí spot s ľahkou pornografiou. Úradníci im dali za pravdu a uviedli, že reklama ženu sexualizuje. Nestrannému pozorovateľovi sa zdá, že kompetentní si pletú dojmy s pojmami a to doslova. To, či objekt vnímame alebo nevnímame ako erotizujúci je totiž vysoko subjektívna záležitosť. Ak sa na obrazovke objaví žena v spodnej bielizni, je naivné si v dnešnej dobe myslieť, že väčšine mužov padne sánka a zodvihnú sa nohavice. V prudkom rozkvete porno priemyslu a pikantných sex ponúk, v ktorých si každý nájde to svoje, pekná žena v spodnej bielizni vyčarí jedine úsmev na tvári. Okrem toho, čo potom takí fetišisti, ktorých vzrušuje pohľad na ženu v opätkoch, ženské nohy alebo pančušky? Zakážu Austrálčania aj zobrazovanie takýchto objektov?

Ako rozoznať cudný pohľad od necudného?

Predstavte si tú bizarnosť situácie, keď si tím odborníkov úradu pre reklamu sadol pred televízor a snažil sa zistiť, či je pohľad modelky cudný alebo necudný. Majú na to nejaké tabuľky a predpisy? Alebo to závisí len od ich subjektívneho vnímania? Austrálčanmi zadefinovaný necudný pohľad je pravdepodobne nevhodný len v reklame na spodnú bielizeň. Nikto totiž ešte nezakázal spot na hriešne dobrú čokoládu len preto, že sa dáma pri je ochutnávaní tvári necudne.

Je hladenie vlasov sexuálna provokácia?

Pre pánov a možno aj dámy, ktorí majú čo dočinenia so zákazom inkriminovaného spotu zaručene áno. Inak by sa predsa neusilovali o jej stiahnutie. Nám ostatným len vyvstáva otázka, prečo im to asi prekáža. Že by sa modelka spomínaná v úvode skutočne trafila do ich osobných problémov? Drvivú väčšinu triezvo premýšľajúcej verejnosti totiž napadne, že hladenie vlasov môže človek vidieť skutočne kdekoľvek. Od reklamy na šampón až po detskú rozprávku. Tam to už ale akosi úrady neriešia.

Do kedy sa budeme tváriť, že sex je niečo nečisté?

Tváriť sa, že krásna žena v sexi spodnej bielizni nepoteší oko muža i nejednej ženy by bolo naivné. Spýtať sa, čo je na tom zlé, je už ale otázka na mieste. V reklame nie sú vyobrazené intímne partie ani žiadne sexuálne symboly, narážky či akty. Prečo by sa mala verejnosť tváriť, že sa jej také niečo nepáči? Sexualita je predsa prirodzená súčasť ľudskej osobnosti a jej tabuizácia by mala byť pre modernú spoločnosť históriou. Sex zďaleka nesúvisí len s plodením detí, ale je zdrojom nádherných pôžitkov. Ak niekto tvrdí niečo iné, tak len preto, že jeho sexualita nie je celkom v poriadku alebo dobrý sex ešte jednoducho nezažil. To, že ľudia si užívajú dobré jedlo nikdy nikoho nepobúrilo. Tak prečo sex áno? Mnohí puritáni obhajujú svoje postoje mravnou výchovou mládeže. Prax však už dávno ukázala, že zdravému sexuálnemu vývinu dieťaťa oveľa viac škodí, ak mu je sex prezentovaný ako niečo nečisté. Skrývať pred dieťaťom diaľkové ovládanie, blokovať webové stránky a potom mu v pätnástich pri odchode na diskotéku strčiť bez slova kondóm do ruky, je výborný nábeh na promiskuitné správanie, sexuálne dysfunkcie a problém vyrovnať sa s vlastnou sexualitou. To, či majú austrálski sťažovatelia podobné ťažkosti si, na rozdiel od sexi modelky, odhadnúť netrúfame. Sme si však istí jedným. Reklamy na alkohol a vysielanie plné násilia, rezania hláv a vrážd, dokáže napáchať oveľa viac škody ako krásna žena v spodnej bielizni.

Skvosty našej reklamy

Len málokto nepozná z médií dámu, ktorá sa prezentuje tým, že prestala rozumieť svojej vagíne. Minimálne zvláštne tvrdenie, čo poviete? Prezentovať ženské telo a jeho časti v súvislosti s tovarom, ktorý sa predáva, je však podľa odborníkov v poriadku. Za sexistické sa považujú také reklamy, ktoré zdôrazňujú rodové rozdiely a na prilákanie pozornosti využívajú ženské telo, ktoré však s produktom nijako nesúvisí. Anticenu za takýto druh reklamy vyhrala v minulom roku členka politickej strany SAS, ktorá sa rozhodla projektovať svoje názory na billboardoch do vlastného tela. Za sexistickú je však odborníkmi považovaná aj na prvý pohľad nevinná reklama na známu oblátku s orieškami, ktorá "je iná". Veveričiak v obleku v nej prezentuje, aké oblátky milujú poriadni chlapi. Reklama v tomto prípade nielen verbálne zdôrazňuje sterotypné vnímanie mužov, ale odborníkom sa nepozdáva aj to, že chlapov obsluhuje žena, ktorej poprsie zaberie celú obrazovku v okamihu, keď sa hovorí o "oblátkach plných orechov". Nuž, čo si tí ľudia nevšimnú.