Využívate platené erotické služby? Nóri by vás za to poslali za mreže.

Nádherná príroda, šport ako kultúrne dedičstvo a všeobecne uznávaný zdravý životný štýl sú atribúty, ktoré Nórsku už niekoľko rokov prinášajú prvenstvá v rebríčkoch "krajín ideálnych pre život". Milovníci sexuálnych služieb zafo však majú pravdepodobne úplne odlišný názor. Nóri ich totiž už roky prísne pokutujú a dokonca posielajú za mreže. Za noc s prostitútkou môžete zaplatiť tisíce eur do štátnej pokladnice.

Dievčatá vyviaznu bez trestu

Nórsko svojou legislatívou nasledovalo susedných Švédov, postihy hrozia len zákazníkom. Ponúkať erotické služby je v krajine legálne, ale sex biznis prirodzene uviazol v slepej uličke. Hrozbou pokuty alebo jedného roku za mrežami dali nórski zákonodarcovia automaticky stopku aj prosperujúcim erotickým klubom a sporo odetým dámam postávajúcim na okraji ulice. Pár opustených ich tam ešte nájdete, zákazníci sa však, prirodzene, nehrnú. Cieľom legislatívnej úpravy je denormalizácia prostitúcie v spoločnosti, ochrana žien proti vykorisťovaniu a boj proti obchodu s bielym mäsom.

Nóri si neužijú ani za hranicami

Prísny nórsky zákon siaha i za hranice krajiny. Severanom zakazuje využívať sexuálne služby zafo nielen na území štátu, ale kdekoľvek na svete. Týmto spôsobom doplatil na "tlak v nohaviciach" i poslanec nórskej Strany pokroku, Bard Hoksrud. V roku 2011 ho zachytila televízia na služobnej ceste v Lotyšsku v spoločnosti prostitútky. Dievčina potvrdila, že prominent jej za služby zaplatil a Hoksruda stáli chvíle vášne funkciu a 25 tisíc nórskych korún (asi 2 800€). Tomu sa hovorí rozkoš, na ktorú sa nezabúda.

Kvôli erotickým službám riskujú slobodu

Ako to už býva, zakázané ovocie najlepšie chutí. Dopyt po sexuálnych službách sa pod hrozbou postihu znížil, ale najstaršie remeslo v Dánsku nezaniklo. Podľa prieskumov ministerstva spravodlivosti sa trh s prostitúciou po prijatí novej legislatívy zmenšil približne o polovicu. Odhady v roku 2013 uvádzali, že v Nórsku ponúka svoje služby asi tritisíc žien a dievčat. Ich situácia sa však výrazne zhoršila. Okrem nižších zárobkov im hrozí strata ubytovania. Prenajímatelia bytov sa totiž obávajú obvinenia z kupliarstva a tak ich pri najmenšom podozrení zo svojich bytov vyhadzujú. Z toho vyplýva ďalší zásadný problém. Ženy sa na nepríjemných a agresívnych zákazníkov boja zavolať políciu, pretože majú strach, že si u majiteľov svojich bytov zarobia na zbytočné problémy. Represívna legislatíva sa teda ukazuje ako dvojsečná zbraň. Kritici navyše poukazujú na nízke sadzby pokút, ktoré sa štandardne v prepočte pohybujú medzi tisíc až dvetisíc eur. Platiaci nórski zákazníci si takúto sumu, vzhľadom na životnú úroveň vo svojej vlasti, môžu dovoliť riskovať.

Amnesty International presadzuje legalizáciu erotických služieb

Na všeobecné prekvapenie, nórska pobočka Amnesty International s kriminalizáciou sexuálnych služieb a s nimi súvisiacich činností nesúhlasí. Zasadzujú sa za legalizáciu ponuky, dopytu i celkovej organizácie sexuálnej práce. Podľa organizácie bojujúcej za ľudské práva je oveľa užitočnejšie zamerať sa na zákonnú ochranu ľudí pred vykorisťovaním a zneužívaním ako na celkový zákaz sexuálnych služieb. Predpokladajú ich presun na čierny trh, čo sa v konečnom dôsledku spája s oveľa väčším nebezpečenstvom pre samotné dievčatá ponúkajúce služby zafo. S takýmto názorom je však Amnesty Inaternational jediný vojak v poli. Ostatné mimovládne organizácie bojujúce za práva žien legislatíve postihujúcej platiacich zákazníkov nadšene tlieskajú a prostitúciu častujú prívlastkami ako „útlak žien“ či dokonca „platené znásilnenie“. Porovnávanie platených sexuálnych služieb s bežnými službami je z ich pohľadu neprípustné. Veď v akej práci sa dočkáte toho, že zákazník môže za peniaze penetrovať vaše telo?

Prostitúcia vo svete

Dánsko zďaleka nie je prvou lastovičkou bojujúcou proti prostitúcii cestou legislatívy. Zákonom, ktorý prijali v roku 2009 po vzore susedného Švédska sa dokonca zaradili k takzvanej umiernenej vlne. Nasledovalo ich napríklad Francúzsko, Island či Kanada.

Za radikálne sa v tomto smere považujú krajiny, ktoré trestajú okrem dopytu i ponuku. Radí sa k nim väčšina štátov bývalého Sovietskeho zväzu, bývalej Juhoslávie, ale napríklad aj väčšina štátov USA, Afriky alebo Ázie. Kritici poukazujú na fakt, že ich zákony postihujú primárne prostitútky a postih zákazníkov je zanedbateľný.

Opačný extrém predstavujú krajiny, v ktorých sú sexuálne služby legálne a regulované. Patrí k nim napríklad Nemecko, Holandsko alebo Grécko. Neprajníci dekriminalizácie prostitúcie však upozorňujú, že hoci prostitúcia v týchto krajinách funguje ako regulované odvetvie trhu, čierny trh naďalej prekvitá.

Slovensko spolu so susedným Českom, Poľskom, ale napríklad aj Gréckom či Veľkou Britániou patrí ku krajinám, v ktorých prostitúcia nie je kriminalizovaná ani regulovaná. Trestný zákon však definuje trestný čin kupliarstva a obchodu s bielym mäsom. Sadzby sa v prípade kupliarstva s ohľadom na závažnosť konkrétneho činu pohybujú od jedného až po pätnásť rokov odňatia slobody. V prípade obchodovania s ľuďmi siahajú trestné sadzby v najzávažnejších prípadoch až k doživotiu.